Päť dôvodov, prečo misionár John Allen Chau nebol egoista

Autor: Samuel Masarik | 23.11.2018 o 15:16 | (upravené 24.11.2018 o 14:49) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  326x

Mladý misionár John Allen Chau porušil prísny zákaz vstupu na chránený ostrov Severný Sentinel, v Indickom oceáne, kde bol zavraždený tamojšími obyvateľmi ostrova. Jeho cieľom bolo priniesť evanjelium o Ježišovi tamojším ľuďom. 

Správu prebrali spravodajské agentúry a denníky v celom západnom svete. Prekvapila ma reakcia diskutujúcich, ktorá bola bezvýhradne zosmiešňujúca voči misionárovi, mnohí diskutujúci Johna označujú za egoistu, samovraha, či adepta na darwinovu cenu. Akoby na rozdiel od víťazov Darwinovej ceny nevedel, že môže umrieť. Som kresťan a mám niekoľko odpovedí na základné argumenty proti misii izolovaných kmeňov:

 

Argument kritikov č.1:

„Nechajte ich žiť tak, ako chcú...“

Uvediem príklad inej, spočiatku tiež zdanlivo neúspešnej akcie kresťanským misionárov. Kmeň Waorani je domorodý kmeň žijúci v amazonskej časti východného Ekvádoru. Jeho počet sa odhaduje na 4000 členov. Prvé správy o kmeni sa objavujú z roku 1914, kedy zberači kaučukovníka vyvraždili 14 členov kmena Waorani. V 40. rokoch spoločnosť Shell Oil hľadala nerastné suroviny na území ovládanom kmeňom Waorani. Došlo k stretu, pri ktorom bolo zabitých jedenásť ťažiarov tejto firmy. Neexistujú údaje o tom, či boli straty aj na strane kmeňa Waorani. Dnes tento kmeň kvôli ťažbe nerastných surovín žije iba na štvrtinovom území oproti roku 1914. Počas II. svetovej vojny (krátko po strete s ťažiarskou firmou) bola miera úmrtia v kmeni na násilné trestné činy 60% (normálny výskyt je asi 2-3 promile v bežnej populácii). Kto z vás by neuvítal pomoc, ak by vo vašom meste, alebo dedine vládla takáto kriminalita?

V roku 1958, 18 rokov po  konflikte kmeňa s ťažiarskou spoločnosťou bol kmeň kontaktovaný piatimi americkými misionármi. Misionári boli na druhý deň kmeňom zabití, no ich smrť a následná práca iných misionárov spôsobila rapídne zníženie výskytu vrážd v priebehu najbližšej dekády (Rival, 2002). Kmeňoví zástupcovia tiež získali povedomie o svojich právach v Ekvádore, následkom čoho sa dokázali efektívnejšie brániť voči záujmom developerov v danej oblasti (Brysk, 2004).

Argument „nechajte ich žiť tak, ako chcú“ sa nám nepáči pri neprispôsobivých občanoch, prečo ho používame pri kmeňoch, ktoré sú pravdepodobne znefunkčnené sociálne-patologickými javmi? 

 

Argument kritikov č.2:

"Choroby, voči ktorým máme imunitu ich môžu zabiť."

Kmeň Santinelčanov bol doteraz kontaktovaný mnoho krát, vrátane indickej vlády a rôznych televíznych štábov (National Geographic). Žiadna z návštev nevyústila v epidémiu Sentinelčanov. Mnohé snahy kontaktovať kmeň vyústili v agresivitu návštevníkov aj domorodcov a mohli narušiť ich zvyky nie len v tom, ako sa správajú k návštevníkom ostrova, ale aj v tom, ako sa správajú sami k sebe. Skrátka to, že ich komunitu sme už aj tak nakazili epidémiou násilia je vzhľadom na zákony sociálneho učenia pravdepodobnejšie ako to, že ich v budúcnosti nakazíme epidémiou chrípky, alebo nádchy. 

Podľa oficiálnych štatistík existuje 5,5 milióna misionárov zamestnaných na plný úväzok. Z nich "len" 11.900 misionárov pracuje v kmeňových spoločenstvách. Drvivá väčšina týchto spoločenstiev je priebežne monitorovaná (dokonca aj kmeň Sentinelov bol po ničivých tsu-nami monitorovaný letecky, nakoľko bolo podozrenie, že ich populácia bola vplyvom katastrofy ohrozená). Vzhľadom na to, ako agresívne médiá informujú o Johnovej návšteve kmeňa, možno predpokladať, že o akomkoľvek výkyve v populácii domorodého kmeňa vplyvom nákazy zanesenej misionármi by sme boli určite informovaní. Fakt je, že v médiách sa častejšie dozvieme o úmrtiach misionárov, než o epidémiách v kmeňoch.

Tento argument tiež predpokladá, že tamojšie obyvateľstvo netrpí chorobami. Na základe zdokumentovaných štúdií kmeňov, ktoré prišli do kontaktu s misionármi však môžeme konštatovať, že obyvateľstvo vždy trpí nejakými ochoreniami, napr. nádorovými ochoreniami, ak nie bakteriálnymi, tak často vírusovými ochoreniami. Existujú mnohé kresťanské projekty, ktoré poskytujú nie len evanjelium, ale aj profesionálnu lekársku pomoc, napríklad lekári bez hraníc, alebo lode milosrdenstva, tzv. "Mercy ships" ktoré zadarmo poskytujú zdravotnú starostlivosť v najchudobnejších krajinách v hodnote stoviek miliónov dolárov.

Argument kritikov č.3:

"Žijú v dokonalej harmónii s prírodou, v štýle doby kamennej."

Vzhľadom na mieru nepriateľstva ktorú preukazujú voči návštevníkom ostrova je nepravdepodobné, že ich sociálne vzťahy sú harmonické. John Allen Chau ich kontaktoval úsmevom, ponúkal im ryby. Zdá sa, že nedokážu diferencovať priateľské signály od nepriateľských a je možné, že je medzi nimi vysoká miera agresivity, rovnako ako kedysi u kmeňa Waorani.

Argument kritikov č.4:

"Sú nepriateľskí, pretože odmietajú náš skazený štýl života."

Jednou z hypotéz, prečo je kmeň Sentinelov tak agresívny je, že kmeň musel vo svojej histórii zažiť kontakt s „civilizáciou“ a vytvoril si agresívnu reakciu na všetko cudzie. Anglický kolonializmus, ktorý ich začiatkom 20. storočia ohrozoval ich populáciu ich mohol v oprávnenosti tejto agresivity utvrdiť. Sociálnym učením môže v ich spoločnosti pretrvávať krvná pomsta, ktorú môže prerušiť iba učenie, ktoré radí: „Milujte svojich nepriateľov“.

Argument kritikov č.5:

"Miesto misie by sa mali kresťania radšej zamyslieť nad sebou, napraviť sami seba..."

Podľa oficiálnych štatistík misionárskych organizácií (napr. http://www.thetravelingteam.org/stats/) je pomer misionárov pôsobiacich v kresťanských populáciách vs. misionárov pôsobiacich v zatiaľ nedosiahnutých populáciách 30:1. K roku 2050 sa počet moslimov vyrovná počtu kresťanov.

Na jednej strane chce populácia strednej Európy pokoj od moslimských emigrantov, na druhej strane jej vadí, keď hrdina ich viery šíri ich učenie. Misia je jediný efektívny spôsob, ako udržať hranice kresťanského sveta. Lenže podľa reakcií čitateľov usudzujem, že buď kresťanstvo už nie je náboženstvom strednej Európy, alebo sme sa nechali zmiasť manipuláciou mainstreamových médií. Ak si padlého vojaka v cudzej krajine uctíme vyznamenaním in memoriam, prečo sa hanbíme prejaviť rešpekt Johnovi a jeho rodine? 

Share to pay respect. 

Zdroje: 

Brysk, Alison (2004). "From Civil Society to Collective Action". In Cleary, Edward L; Steigenga, Timothy J. Resurgent Voices in Latin America. London: Rutgers University. pp. 25–42. ISBN 0-8135-3460-7.

Rival, Laura M. (2002). Trekking through history: the Huaorani of Amazonian Ecuador. Columbia University Press. ISBN 0-231-11844-9.).

https://en.wikipedia.org/wiki/Huaorani_people

https://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Auca

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sulík: Hlina sa zaťal, tak asi ešte musíme chvíľu počkať. Ale ja som trpezlivý

O Kočnerovej nahrávke Gorily nehovoril hneď aj preto, aby SaS nepriťažil.

EKONOMIKA

Stavba rodinných domov bude mať nové pravidlá. Zdražie

Štát od roku 2020 povolí len ekologické budovy.


Už ste čítali?